Andorra - kúsok civilizácie uprostred Pyrenejí

pondelok, 8. januára 2018

Taliansko, Chorvátsko, Francúzsko...všetko krajiny, ktoré na mape sveta nájdeme všetci. Existujú však aj iné, nie až také známe, no ponúkajúce tiež veľa. Andorra je jednou z nich.

Andorra je malý, na mape takmer neviditeľný štát, nachádzajúci sa medzi Francúzskom a Španielskom v pohorí Pyreneje. Celý štát sa rozkladá v 2 údoliach medzi horami. My sme Andorru navštívili minulý rok v lete. Aj takáto malá krajinka má veľa, čo ponúknuť turistom.

Prvý kultúrny šok nastal, keď sme prekročili autom hranice. Hneď pri vstupe do Andorry boli benzínové pumpy s cenami asi 80 centov/l nafty. Benzín bol tiež oveľa lacnejší ako u nás. V Andorre je bezcolná zóna, takže palivá sa dajú kúpiť takto lacno. Na ostatných veciach to až tak vidno nie je. Oblečenie, elektronika, či kozmetika...všetko ceny porovnateľné s našimi. Ešte potraviny sa dajú vo veľkoobchodoch kúpiť lacno. V Andorre je systém obrovských obchodných domov, v ktorých nájdete všetko od čokolády, cez rožky, jablká, tričká, kosačky až po televízory a počítače. Všetko na niekoľkých poschodiach, platí sa naraz pri východe.

Ďalším, menším, kultúrnym šokom bol jazyk. Vedeli sme, že úradným jazykom je katalánčina, ale aj tak sme nechápali, keď miesto "c" sme videli "x". Napr. čokoláda bola "xoxolata" a podobne. Vo veľkom sa používa v Andorre aj francúzština, španielčina a angličtina, tak dohovoriť sa napokon problém nebol.

Našou prvou skutočnou zastávkou bolo hlavné mesto Andorra la Vella. Je to zároveň najvyššie položené hlavné mesto v Európe. Celé mesto má charakteristickú architektúru. Domy začínajú v najnižšom bode údolia a postupne sú stavané vo svahu. Ulice sú veľmi úzke, cesty tiež. Parkovanie jedine v podzemných garážach a aj to, jedine s malými autami. Zaparkovať väčšie je dosť problém, ale všetko sa dá. V meste sme navštívili Casa de la Vall, čo je v našej reči sídlo vlády. V Andorre sú 2, jedno pôvodné, historické, dnes slúži na významné udalosti a ako múzeum a druhé, moderné, ktoré sa oficiálne používa. Pri prehliadke historickej budovy (v angličtine, jazyk sme si mohli vybrať) nám sprievodca porozprával históriu a súčasnosť Andorry v kocke. Zistili sme, že Andorra má 2 hlavy štátu: francúzskeho prezidenta a španielskeho biskupa zo Seo de Urguel. Obaja majú rovnaké právomoci. Ďalej, že Andorra je rozdelené na 7 "farností" (naše samosprávne kraje) a tiež, že pôvodných obyvateľov Andorry ubúda, pretože je veľmi zložité získať tamojšie občianstvo. Nahrádzajú ich prisťahovalci.

Na ďalšie ráno sme vstávali skoro. Chceli sme vyjsť na najvyšší vrch Andorry, Pic de Comapedrossa s výškou 2942 m n.m. Naše putovanie začalo v dedine Arinsal, vo výške asi 1600 m n.m. Nasledujúcich 5 hodín sme sledovali červenú značku a stúpali do takmer kolmého svahu. V polovici cesty bola trošku rovinka, no na druhej strane, koniec bola samovražda. Posledný úsek bol totižto mimo značky, museli sme sa orientovať len pomocou mapy alebo provizórneho označenia. Išli sme po ostrých skalách a po štrku. Pod nami kilometer nič, v prípade pošmyknutia...R.I.P. Nakoniec sme však šťastlivo dorazili až na vrchol. Výhľady boli neskutočné. Pyreneje boli zvláštne najmä svojím červeným sfarbením. Pripomínajú trochu naše Roháče, až na to, že sú o kilometer vyššie. Cesta nazad bola rýchla. Zbehli sme to za necelé 3 hodiny a našu túru zakončili v najbližšom obchodnom dome.

Nasledujúci a aj posledný deň nášho pobytu v Andorre sme ešte pozreli niekoľko kostolov a prebehli do Francúzska cez Pas de la Casa. Pobyt v Andorre bol naozaj zaujímavý, na svoje sme si prišli všetci. Či už sú to obchody, hory alebo kultúrne pamiatky. Do Andorry sa určite ešte niekedy vrátime, hlavne v zime, pretože ponúka aj nespočetne veľa lyžiarskych stredísk, ktoré sa oplatí vyskúšať.